Prvá vysokoškolská učebnica školského manažmentu

Autori: Mária PISOŇOVÁ - Zuzana BRUNCLÍKOVÁ -Zdeněk OBDRŽÁLEK - Jozef STRAKOŠ - Václav TROJAN - Jitka PREVENDÁROVÁ - Eva TÓBLOVÁ -Irena LHOTKOVÁ - Karel RÝDL - Zuzana SITÁŠOVÁ. 1. vyd. 193 strán. Bratislava: Univerzita Komenského, 2014. ISBN 978-80-223-3621-5

V zameraní na problematiku manažmentu knižný trh disponuje širokou plejádou rôznych publikácií, či už domácich alebo zahraničných autorov. V ich rámci publikácie zamerané špecificky na školský manažment sú však pomerne ojedinelé, pričom V snahe aspoň čiastočne prispieť k zaplneniu tohto prázdneho priestoru prináša na knižné pulty učebnicu školského manažmentu Školský manažment pre študijné odbory učiteľstva a prípravu vedúcich pedagogických zamestnancov, prioritne určenú jednak pre výkonných a jednak pre potenciálnych vedúcich pedagogických a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení. Špecifikom učebnice je, že na jej zostavení sa autorsky podieľali osobnosti slovenskej aj českej proveniencie.

Učebnica je štruktúrovaná do jedenástich kapitol, ktoré na jednej strane na seba logicky nadväzujú, ale na druhej strane úzkoprso nekopírujú tradične vyčleňované základné oblasti školského manažmentu, ale vnášajú do neho aj

Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o učebnicu, prvá kapitola je logicky venovaná a s ním súvisiacich ďalších základných termínov a faktov, ako napr. oblasti riadenia, výkon štátnej správy v školstve a školskej samosprávy, funkcie školy, riadenie školy, kariérová pozícia vedúceho pedagogického zamestnanca školy a školského zariadenia a pod.

Druhú kapitolu možno charakterizovať ako v Slovenskej republike, resp. dejiny vývoja školského manažmentu na našom území počínajúc rokom 1989 (t. j. od roku 1989), kedy na základe politických a ekonomických zmien, ktoré sa udiali ešte v rámci spoločnej Československej republiky, boli nastolené nové podmienky fungovania školského systému a tým aj organizácie a riadenia školstva.

V tretej kapitole je pozornosť sústredená na v rôznych európskych krajinách.

Štvrtá kapitola má názov Pedagogické riadenie školy, ale okrem zo strany riaditeľa školy rozoberá aj ďalšie otázky súvisiace s (modely školy ako vzdelávacej inštitúcie, požiadavky na obsah a rozsah výchovno-vzdelávacích procesov, ktoré má škola zabezpečovať, čoraz aktuálnejší problém suplovania rodiny pri výchove detí školou, podieľanie sa triednych učiteľov a predmetových komisií na pedagogickom riadení školy). V predmetnom kontexte zaujímavou súčasťou tejto kapitoly je podnetné diskutovanie otázky

Piata kapitola sa zaoberá osobnostnými predpokladmi, ktorými by mal disponovať dobrý, resp. úspešný riaditeľ školy. Sú tu nastolené rôzne požiadavky na charakterové vlastnosti riadiacich zamestnancov, na ich schopnosti, zručnosti, predispozície, kvalitu ich psychických procesov, s ktorými sa čitateľ môže stotožniť, ale o ktorých môže v mnohých prípadoch aj polemizovať.

Šiesta kapitola sa zameriava na osobnosť riaditeľa z hľadiska jeho etiky, sebariadenia a uplatňovania funkcií rozhodovania a plánovania. V súvislosti s touto kapitolou treba oceniť najmä úvodné časti, v ktorých je problematika etického profilu riaditeľa školy prezentovaná v rámci širšieho kontextu manažérskej etiky a prieniku manažérskej a učiteľskej etiky.

Siedma kapitola je venovaná Popisujú sa v nej charakteristické znaky organizovania (ciele, špecializácia, koordinácia, právomoc, zodpovednosť), princípy organizovania (princíp jednoty cieľov, princíp organizačnej efektívnosti, princíp rozpätia manažmentu, princíp delegovania podľa očakávaných výsledkov, princíp právomoci a zodpovednosti, princíp vyváženosti, princíp pružnosti, princíp uľahčenia vedenia atď.), jednotlivé typy organizačných štruktúr (široké, vysoké a pyramídové organizačné štruktúry, funkcionálne a objektové organizačné štruktúry) a s nimi súvisiace špecifiká (napr. hierarchia riadiacich úrovní, podriadenosť, riadiace rozpätie, centralizácia a decentralizácia riadenia).

Ôsma kapitola pojednáva o problematike pomerne nového fenoménu spojeného s fungovaním školy, ktorý však v súčasných celospoločenských podmienkach nadobúda čoraz viac na významnosti, a tým je školský marketing. Ťažiskom tejto kapitoly je ozrejmenie prepojenosti strategického plánovania rozvoja školy a marketingových koncepcií školy a charakterizovanie marketingového mixu školy, vrátane popisu jeho základných nástrojov.

Deviata kapitola sa zaoberá veľmi progresívnou problematikou v zmysle vedenia ľudí v školskej organizácii. Hlavná pozornosť je venovaná štýlom vedenia a riešeniu rôznych konfliktných situácií, ktoré vznikajú na pracoviskách. I keď tabuľky, obrázky, schémy sa vyskytujú aj v iných kapitolách, najmä v súvislosti s touto kapitolou možno veľmi pozitívne hodnotiť dopĺňanie prezentovanej teórie množstvom ilustratívnych diagramov a prehľadových tabuliek.

Desiata kapitola popisuje v manažmente škôl a vysvetľuje podstatu niektorých vybraných metód a nástrojov evaluácie školy, ako sú napr.

Poslednú, jedenástu kapitolu možno charakterizovať ako stručný pri zabezpečovaní chodu školy. Súčasne táto kapitola upozorňuje aj na aspekty spojené so zabezpečovaním licencií softvérových produktov pre školstvo.

Učebnica umožňuje čitateľovi získať zo základov školského manažmentu. Súčasne je však písaná jednoduchým štýlom, ktorým autori umocňujú jej pútavosť pre všetkých záujemcov, nielen pre cieľovú skupinu uvádzanú v jej názve, o predmetnú problematiku.